V piatok 22. januára uplynie 100 rokov od narodenia lekára, vedca, diplomata a politika Antona Neuwirtha.
Anton Neuwirth sa narodil 22. januára 1921 v Bystričanoch-Chalmovej v
okrese Prievidza. Jeho mama bola katolíčka, otec pochádzal zo židovskej
rodiny. "Vtedy som pociťoval, že takéto rozdelenie, o ktorom si
neskoršie uvedomil, že je ideové, vôbec nemusí zasahovať do podstaty
medziľudských vzťahov. Naopak, viedlo to u nás k vzájomnej úcte," spomína na detské roky Anton Neuwirth v dokumente STV z roku 2001.
Počas 2. svetovej vojny skončili mnohí jeho príbuzní v transportoch do
koncentračných táborov. Otcovi i jemu sa podarilo získať tzv.
prezidentskú výnimku. Už ako študent Lekárskej fakulty Univerzity
Komenského (LF UK) v Bratislave spolupracoval na záchrane židovských,
českých a francúzskych občanov. Zapojil sa do činnosti vysokoškolských
náboženských a sociálne charitatívnych organizácií. Ovplyvnilo ho
spoločenstvo Rodina, ktoré viedol chorvátsky kňaz Tomislav Kolakovič
"Spoločenstvo dostalo krycie meno Rodina z toho dôvodu, že bolo zamerané
ako proti nacistickým, tak proti komunistickým bludom. A pretože bola
doba kritická, používali sme tento konšpiratívny systém," povedal Anton
Neuwirth.
Po ukončení štúdia v roku 1946 pôsobil na Ústave pre lekársku chémiu LF
UK. Získal štipendium v Zürichu, doplnil si tiež vzdelanie o ďalšie dva
semestre chémie. Po návrate zo Švajčiarska pracoval od roku 1949 ako
asistent na LF UK v Bratislave, neskôr prednášal lekársku chémiu a
biochémiu na Vysokej škole veterinárnej a Lekárskej fakulte (LF) v
Košiciach, kde sa stal prednostom Ústavu lekárskej chémie LF.
V priestoroch dekanátu fakulty ho 30. novembra 1953 zatkli za
nemarxistickú výučbu a za činnosť v spoločenstve Rodina. Odsúdili ho na
12 rokov väzenia za "velezradu a špionáž". V tom čase mal už s manželkou
štyri deti. Vo väzení strávil šesť a pol roka. Prepustili ho na základe
všeobecnej amnestie 11. mája 1960.
Po prepustení Neuwirth pracoval ako lekár v Žiline v pôrodnici a potom v
Čadci ako primár oddelenia klinickej biochémie. Neskôr sa jeho
pôsobiskom stala Fakultná nemocnica v Martine. Popri povinnostiach
lekára skúmal Anton Neuwirth výskyt alkaptonúrie na Kysuciach a
zozbieral tretí najväčší súbor tohto nevyliečiteľného ochorenia na
svete. Až do odchodu do dôchodku v roku 1989 sa podieľal na početných
vedecko-výskumných prácach.
Po roku 1990 Anton Neuwirth vstúpil do verejného a politického života,
angažoval sa v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH). V rokoch 1992 až
1994 bol poslancom Národnej rady SR (NR SR). V januári 1993 bol jedným z
kandidátov na post prezidenta SR (v tom čase hlavu štátu volili
poslanci NR SR). Na 6. sneme KDH 23. a 24. októbra 1993 v Ružomberku
zvolili Neuwirtha za čestného predsedu hnutia.
V rokoch 1994–1998 bol Anton Neuwirth prvým veľvyslancom SR pri Svätej
stolici. Počas svojho pôsobenia vo Vatikáne sa osobne podieľal na
ideovom charaktere textu Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou
stolicou a na príprave návštevy Svätého Otca na Slovensku v roku 1995.
Pápež Ján Pavol II. vyznamenal Antona Neuwirtha Veľkým krížom Rádu Pia
IX. V apríli 1997 udelili Neuwirthovi Čestné občianstvo mesta Košice za
zásluhy pri budovaní Lekárskej fakulty, za prínos pre vedecké bádanie,
ako aj za jeho postoje a za politickú činnosť v prospech občanov
Slovenska. Anton Neuwirth bol sedem rokov predsedom Paneurópskej únie na
Slovensku. Od roku 2003 bol predsedom Konfederácie politických väzňov
Slovenska, takisto bol zakladajúcim členom Fóra života.
MUDr. Anton Neuwirth zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach. V roku 2005
mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - in
memoriam za významné zásluhy v oblasti sociálneho a kultúrneho rozvoja
SR. Pamätnú tabuľu mu odhalili aj v areáli Nemocnice s poliklinikou
(NsP) v Čadci. V Ivanke pri Dunaji otvorili 21. septembra 2009 brány
vzdelávacieho inštitútu pre formovanie mladých kresťanov, ktorý nesie
jeho meno - Kolégium Antona Neuwirtha. Jeho dcérou je poslankyňa NR SR,
(predtým tiež poslankyňa Európskeho parlamentu) Anna Záborská. Životné
osudy i postoje Antona Neuwirtha približuje jeho autobiografia s názvom
Liečiť zlo láskou.